Dnes je 15.12.2018

Deň boja za slobodu

Práve dnes si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu, takto sa začala revolúcia.

Revolúcia akých vo svete veľa nebýva, predovšetkým preto, že má prívlastok nežná, hoci miestami až taká nežná a nenásilná nebola. Napriek tomu sa obišla bez krvou poznačených dní. Cieľom tohto aktu bola zmena, ktorá mala ukončiť komunistický režim, ktorý sa na našom území uchytil vo februári 1948. Rôzne neduhy tohto režímu asi opisovať nemusíme (prenasledovanie nepohodlných, ŠTB, ceznúra a pod.)

Pražská jar v roku 1968 a akési náznaky príchodu reformy boli potlačené vojskami ZSSR a Varšavskej zmluvy. Totalitný režim zostal zachovaný, no začali sa ozývať prvé protestné hlasy jednotlivcov a skupín, napríklad Charta 77. Nespokojnosť ľudí s režimom rástla a komunistický režim sa postupne začal otriasať v základoch.

Udalosti sa postupne dávali do pohybu a trvali niekoľko dní (od 16. novembra, do 29. decembra).  Práve 16. novembra usporiadali študenti v Bratislave (na vtedajšom Mierovom námesti, dnes ho poznáme ako Hodžove), demonštráciu, ktorej sa zúčastnilo približne 300 ľudí. Cieľom bol protestovať proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody, ale demonštrácia sa zmenila na verejnú diskusiu na Hviezdoslavovom námestí.

Deň potom. teda 17. novembra usporiadali študenti pražských vysokých škôl pietny akt na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Potom sa dav študentov vydal do ulíc s jasnou požiadavkou: zmena pomerov vo vtedajšej ČSSR. Študenti narazili na odpor polície, vtedy vznikli aj legendárne fotky ako študenti podávajú policajným príslušníkom kvety. Polícia toto zhromaždenie rozohnala, mnohých zbila a zatkla. 

18. november sa niesol v znamení organizovania štrajkových výborov, predovšetkým v divadlých a a vysokých školách. Zároveň sa žiadalo vyšetrenie policajného zásahu z predošlého dňa. 19. novembrový deň priniesol založenie občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, na čele ktorej stál Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Ľubomír Feldek, Miroslav Cipár a iní. VPN sa vyslovila za splnenie študentských požiadaviek a stali sa iniciátormi a organizátormi štrajkov na Slovensku. V Čechách vznikla občianska iniciatíva Občanské forum (OF). V OF boli takisto predstavitelia Charty 77, pričom zastupovali verejnosť, ktorá nesúhlasila s vedením štátu. Žiadali odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciouv roku 1968 a za zásah voči študentom na Národnej triede 17. novembra. OF sa postavilo za generálny štrajk 27. novembra.

Po tomto nasledoval veľmi rýchly sled udalostí:

- študenti a VPN zorganizovali na Námestí SNP v Bratislave prvý protest. Moderovali ho Milan Kňažko a Ján Budaj. Ozvučenie započičala skupina Tublatanka. V Prahe na Václavské námestie prišlo 200 000 ľudí, ku ktorým z balkóna vydavateľstva Melantrich prehovorilo viacero osobností, napríklad Kardinál František Tomášek.

23. november - na Námestí SNP prehovoril Alexander Dubček, ktorý vyzval na obrodu spoločnosti. Posledný raz na verejnosti vystúpil šéf KSČ Miloš Jakeš, ktorý odsúdil rozvracanie socializmu v ČSR.

24. november - na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ (ÚV KSČ) bol odvolaný Miloš Jakeš, ktorého nahradil Karel Urbánek. Zasadanie ÚV KSČ zvažovalo aj použitie armády a bezpečnosti na potlačenie revolúcie, ale nakoniec zvolilo ústup. V Prahe na Letnej demonštrovalo okolo pol milióna ľudí a na námestí SNP v Bratislave asi 100 000 ľudí.

25. november - prezident Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom, medzi nimi Jánovi Čarnogurskému a Miroslavovi Kusému.

26. november – vPrahe sa stretli predstavitelia Občianskeho fóra na čele s Václavom Havlom a vlády ČSSR pod vedením Ladislava Adamca. V Bratislave mimoriadne zasadá ÚV KSS, ktorý oznámil zrušenie 4. článku ústavy „o vedúcej úlohe komunistickej strany".

27. november – uskutočnil sa dvojhodinový celoštátny generálny štrajk a mohutné demonštrácie, na ktorých občania požadovali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie prezidenta Husáka z úradu prezidenta a demokraciu.

28. november - druhé rokovanie medzi komunistickou vládou a Občianskym fórom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a na novom zložení vlády.

29. november - Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení Národného frontu ako záväzku spoločenských organizácií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove. Tieto zmeny ukončili 40-ročnú totalitu komunistickej strany a umožnili vznik nových politických strán a politickej plurality.

30. november – slovenská vláda a VPN rokovali v Bratislave, za nového predsedu SNR zvolili Rudolfa Schustera a schválili komisiu na prešetrenie sviečkovej manifestácie.

10. december - v Prahe vznikla nová československá vláda na čele s Mariánom Čalfom a odstúpil komunistický prezident Husák. V programovom vyhlásení novej vlády sa hovorilo o prechode Česko-Slovenska k parlamentnej demokracii a k trhovému hospodárstvu, vláda žiadala zrušenie Varšavskej zmluvy a odchod ruských okupačných vojsk z Česko-Slovenska.

12. december - vznikla aj prvá slovenská nekomunistická vláda na čele s Milanom Čičom.

28. december – predsedom Federálneho zhromaždenia sa stal Alexander Dubček.

29. december - za prezidenta Česko-Slovenska bol zvolený Václav Havel.

 

 

zdroj oskole.sk, wikipedia

-Napísali.sk-
17. 11. 2018


comments powered by Disqus