Dnes je 18.08.2019

Kam cez víkend? Skvelá možnosť zažiť dobré jedlo v unikátnych reštauráciách

Kam cez víkend? Dobré jedlo v unikátnych reštauráciách a aj iné zaujímavé akcie a podujatia.

Kam cez víkend? Ak máte radi dobré jedlo, tak určite nezabudnite na jedinečný zážitok v netradičných reštauráciách. Viete o nejakom zaujímavom víkendovom podujatí, alebo ho priamo organizujete? Chcete dať o ňom vedieť? Napíšte nám o ňom na náš e-mail info@napisali.sk. V správe uveďte názov podujata, dátumy, čas a miesto konania a nezabudnite pridať aj krátky popis. Tie najzaujímavejšie budú uverejnené. Napísali.sk si vyhradzuje právo vybrať podujatia, ktoré budú uverejnené na stránkach www.napisali.sk.

 

Culinary week (31.1.- 2.2. 2019) Demänovská dolina     GPS: N48°58'14'' E19°35'4''

Pre fašiangy je typické skvelé jedlo. Užite si netradičný kulinársky zážitok počas trojdňového Culinary week-u a vychutnajte si ho hneď v dvoch unikátnych reštauráciách – Von Roll Restaurant Luková 1670 m. n. m. alebo Angus Restaurant v hoteli Pošta. Od 31. januára do 2. februára môžete na severnej strane Jasnej zažiť netradičnú gastronómiu spojenú s ochutnávkou vín. Každý večer bude dotvárať unikátnu atmosféru zážitkovej gastronómie aj živá hudba. O vaše chuťové poháriky sa postará prvý československý michelinský šéfkuchár Pavel Pospíšil so svojím tímom a pripraví vám vynikajúcu 7-chodovú večeru, ktorú si nemôžete nechať ujsť! Menu vám budú dopĺňať vína od slovenského butikového vinárstva Tajna, ktoré vám predstaví majiteľ vinárstva Rastislav Demeš.

 

Koncerty v Tatranskom ľadovom dóme (25.11. 2018- 21.4. 2019) Vysoké Tatry     GPS: N49°9'31'' E20°13'30''

Vysokotatranský Hrebienok sa opäť premení na kráľovstvo ľadu, tentokrát už 23. novembra. Tatranský ľadový dóm sa opäť stane miestom rôznych koncertov, svadieb, návštev a jednoznačným hitom zimnej sezóny v Tatrách. Počas viacerých výnimočných nedieľ ponúkne Tatranský ľadový dóm vždy o pol štvrtej popoludní ešte jedinečnejší zážitok vďaka živým hudobným koncertom, ktoré potešia všetky romantické duše. Z prekrásneho zimného času si tak z ľadového dómu odnesiete nezabudnuteľnú spomienku.

- nedeľa 24. februára 2019

vystúpenie Chrámového zboru sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach pod vedením zbormajstra Viliama Gurbaľa

- Veľkonočná nedeľa 21. apríla 2019

záverečný koncert v Tatranskom dóme v podaní detského husľového orchestra Tereza a jej deti z Popradu

Ľadová bazilika bude aj tentoraz nevšedne krásnym lákadlom Vysokých Tatier. Ešte silnejšiu emóciu ponúka dóm, keď sa rozozvučí vďaka živým hudobným koncertom, ktorých bude počas zimnej sezóny hneď niekoľko. Príďte si preto vychutnať tento slovenský unikát a preneste sa na chvíľu do tatranskej ľadovej rozprávky. Nepremeškajte koncerty tejto sezóny v unikátnom ľadovom dóme na Hrebienku. Prežite krásny zimný čas v Tatrách a odneste si nezabudnuteľný zážitok z Tatranského ľadového dómu.

 

Večer v múzeu (2.1.- 6.3. 2019) Zuberec - Brestová     GPS: N49°15'36'' E19°39'44''

Nechajte sa uniesť podmanivým čarom zimného večera na dedine ako kedysi, pri svetle lampášov a s pestrým programom. Spojte potulky zimnou oravskou prírodou s jedinečným zážitkom tradičného vidieckeho zimného večera v zubereckom Múzeu oravskej dediny. Rozprávkovo pekné prostredie a magické zimné kulisy sľubujú jedinečný zážitok. Počas približne dvojhodinovej večernej prechádzky po oravskej dedine spoznáte tamojšiu atmosféru, čakajú na vás veselé príhody zo života Oravcov, posedenie pri oravskej ľudovej hudbe, oravské piesne i tance. Na zahriatie sa bude podávať medovina, čaj alebo horúca čokoláda.

Nesmierne obľúbenou súčasťou programu Múzea oravskej dediny v Zuberci je počas zimnej sezóny večerná prehliadka so zažatými lampášmi s humorným i vážnym sprievodným slovom, doplneným o melódie a piesne za sprievodu heligónky. Prehliadka sa končí v drevenom kostole svätej Alžbety Uhorskej, kde zaznejú krátke skladby na organe. Program potom pokračuje posedením pri ľudovej hudbe s ukážkami oravských piesní a tancov. V priebehu večera sa návštevníci majú možnosť zapojiť do jednoduchých tancov a piesní. Podáva sa medovina, deťom čokoláda a čaj. Večerná prehliadka s lampášmi a posedením pri ľudovej hudbe sa koná od 3. januára do 23. februára každú stredu, prípadne tiež vo štvrtok a v piatok s výnimkou Dňa svätého Valentína o 16:30 a od 2. do 9. marca rovnako v stredu, prípadne aj vo štvrtok a v piatok o 17:30. Prechádzku s lampášmi po múzeu bez problémov zvládnu aj deti v každom veku. Spolu potom môžete zahnať hlad teplými dobrotami pri ľudovej hudbe. Neváhajte a zažite čarovný večer v jednom z najkrajších múzeí na Slovensku. Príďte a vychutnajte si večernú atmosféru na starej oravskej dedine.

Počas večera v múzeu si v zimnej sezóne možno vychutnať atmosféru večera na starej oravskej dedine. Návštevníci prejdú dolnooravský aj hornooravský rínok a lazy počas jednej návštevy, nazrú do interiérov a poodhalia posvätné priestory domu. Spoznajú aj magické rituály predkov. Prehliadku múzea so zažatými lampášami a humorným i vážnym sprievodným slovom dopĺňajú melódie a piesne za zvukov heligónky. Prehliadka sa končí krátkymi organovými skladbami v drevenom kostole sv. Alžbety Uhorskej. Vo vianočnom období je program obohatený o vianočné vinše, zvyky a koledy, ba aj betlehemskú hru. Posedenie pri ľudovej hudbe predstavuje hudbu, piesne a tance z Oravy v podaní folklórneho kolektívu Brestová. V priebehu večera sa návštevníci môžu zapojiť do jednoduchých tancov a piesní. Podáva sa medovina, deťom čokoláda a čaj.

 

Fašiangy na Slovensku

Bujará zábava, fašiangové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy. Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Zvyky a obrady fašiangového obdobia symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti. Slovo fašiang pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj" alebo aj "výčap". Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.

Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti príjmali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách usporiadavali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch. Viactýždňový sviatok v minulosti začínal sviatkom Troch kráľov a končil o polnoci pred Popolcovou stredou. Toto obdobie predchádzalo štyridsiatim dňom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto fašiangy oficiálne považovali za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Až rituálny charakter malo vyprážané pečivo. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki tak rozvoniavali v každom regióne Slovenska. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné urobilo. Každý jedol fašiangové šišky, veselo popíjal, spieval a tancoval pri hudbe.

Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. Svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia si jednoducho túžili užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal “mužský bál”, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši.

Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a preto niet divu, že všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke obdobie fašiangové bolo postrachom, čom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy – tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé devy, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si a uloviť si toho „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.

Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. K najstarším maskám patrili muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť, predovšetkým pálenky. K typickému pečivu “na ponúkanie” patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika bola spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.

V mestách vychádzali z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalov. V čase fašiangov sa tu okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry alebo prijímanie učňov za tovarišov, teda vlastne zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Tieto zábavy sa konali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým takto bežne poskytovali krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí, takzvaná husacia jazda, kde sa účastníci snažili získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári zas krútili nad hlavami obručami.

Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Zábava mala ísť bokom, človek sa mal zahĺbiť do seba. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. V tento deň mali ženy viac dovolené, mali svoj sviatok, a aj preto túto stredu nazývali tiež Škaredá. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže vlastne jedlá pôstne. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu.

Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek fyzicky aj duševne pripraviť na Veľkú noc spájajúcu sa so vzkriesením Krista.

 

 

Zmeny jednotlivých programov vyhradené!

 

 

zdroj slovakia.travel

-Miroslav Vavra-
31. 01. 2019


comments powered by Disqus