Dnes je 26.02.2020

Kam cez víkend? Valentínske a fašiangové akcie na Slovensku

Kam cez víkend? Tešiť sa môžeme nie len na fašiangové akcie.

Kam cez víkend? Na Slovensku budú zaujímavé akcie a to nie len fašiangové, ale aj pre zamilovaných. Viete o nejakom zaujímavom víkendovom podujatí, alebo ho priamo organizujete? Chcete dať o ňom vedieť? Napíšte nám o ňom na náš e-mail info@napisali.sk. V správe uveďte názov podujata, dátumy, čas a miesto konania a nezabudnite pridať aj krátky popis. Tie najzaujímavejšie budú uverejnené. Napísali.sk si vyhradzuje právo vybrať podujatia, ktoré budú uverejnené na stránkach www.napisali.sk.

 

Sladký Valentín v Snowparadise (14.2. 2020) Veľká Rača Oščadnica     GPS: N49°24'54'' E18°55'14''

Romantický Valentín môžete stráviť aj na horách. V Snowparadise Veľká Rača Oščadnica vás o tom presvedčia. Aprés-ski bar priamo pod svahom v Dedovke a Panorama Bar na Marguške totiž zamilovaným na Valentína ponúknu niečo špeciálne. Oslaďte si v Oščadnici sviatok zamilovaných na svahu nielen bozkom. Doprajte si so svojou polovičkou pohár príjemne perlivého prosecca od Hamsik Winery a druhý dostanete zadarmo. Zapojíte sa tak do žrebovania o skvelé valentínske ceny. Nechajte sa zlákať a užite si skvelý deň v najväčšom lyžiarskom stredisku na Kysuciach s najdlhšími zjazdovkami na večerné lyžovanie na Slovensku a najdlhšou bobovou dráhou v strednej Európe.

 

Valentín na Lomnickom štíte (14.2.- 15.2. 2020) Lomnický štít     GPS: N49°11'43'' E20°12'48''

So západom slnka, keď lanovka zvezie aj posledného návštevníka, zaplní Lomničák atmosféra určená denne len pre pár "vyvolených". Noc na vrchole Lomnického štítu je zážitok, o ktorom nestačí len počuť, to treba zažiť. Aspoň raz za život. Keď nie na Valentína, tak kedy? Prežite sviatok zaľúbencov na vrchole jedného z najvyšších tatranských štítov. Prežite noc v najvyššie položenom apartmáne v strednej Európe, priamo na Lomnickom štíte vo výške 2 634 m n. m. Vychutnajte si nádherné výhľady na končiare Vysokých Tatier a okolitú prírodu a hviezdami obsiatu nočnú oblohu akoby na dotyk vašich rúk. Doprajte si zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete. Len vy na vrchole tatranských štítov s celým svetom ako na dlani a absolútne ticho a pokoj prírody.

Lomnický štít patrí k najznámejším štítom Tatier. V minulosti ho dlho považovali aj za najvyšší štít Vysokých Tatier, ktorý starí Tatranci dlho prezývali Dedo, lebo štít zo strany Kežmarku pripomína deda s dlhým nosom a bradou. Na vrchole štítu, pri ústí visutej lanovky, sa nachádza vyhliadková plošina s neopakovateľným výhľadom, observatórium, televízna retranslačná stanica, kaviareň Dedo a aj dve štýlové horské izby, ponúkajúce hosťom jedinečnú možnosť stráviť noc na najvyššie položenom mieste strednej Európy v nadmorskej výške 2634 metrov.

Objavte najkrajšie miesto na Slovensku, kde sa vrcholy tatranských štítov dotýkajú neba. Čaká na vás nekonečné množstvo úžasných výhľadov na každý kúsok slovenských veľhôr, absolútne ticho a čarovná atmosféra v najvyššie položenej izbe v strednej Európe. Všetkým milovníkom tatranských štítov a jedinečných zážitkov sú na Lomnickom štíte k dispozícií dve izby - comfort so samostatnou kúpeľnou a classic. A čo vás na Lomničáku čaká? Exkluzívny pobyt na Lomnickom štíte vysoko v horách je zážitkom na celý život. Noc v jednej z dvoch izieb na druhom najvyššom štíte Vysokých Tatier a na najvyššom mieste v strednej Európe ponúka tie najkrajšie výhľady na Slovensku. Pozorujte hviezdy pri fľaši vína a doprajte si aj výhľad zo Skalnatého plesa po východe slnka.

V cene je tiež obojsmerný lístok na lanovku z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít, nápoj na privítanie, štvorchodová gurmánska večera pri sviečkach v najvyššie položenej kaviarni Dedo i teplé raňajky na Skalnatom plese po východe slnka. Tento unikátny pobyt je ideálny na zvláštne príležitosti. Valentín takou je, tak prečo to nevyužiť. Užite si pozorovanie hviezd pri fľaši vína, gurmánske hody pri sviečkach v najvyššie položenej kaviarni na Slovensku či chutné raňajky na Skalnatom plese po východe slnka. Doprajte sebe a svojej polovičke aspoň raz za život nespútaný zážitok prežiť nezabudnuteľnú noc na Lomničáku vo výške 2634 metrov nad morom.

 

Tatranská večera zážitkov (14.12. 2019- 25.4. 2020) Tatranská Lomnica     GPS: N49°10'44'' E20°15'22''

Doprajte si nezabudnuteľnú Tatranskú večeru zážitkov! Na ceste za tatranskými zážitkami, v nadmorskej výške 1173 metrov, objavíte kúsok pravého gurmánskeho neba. Medzistanica Štart kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso ponúka jedinečnú reštauráciu. Po zotmení začína ten pravý gurmánsky zážitok. A v tom čase začína aj jedinečná Tatranská večera zážitkov. Ochutnajte čarovný moment. Vyvezte svoje chuťové poháriky k oblakom a prijmite pozvanie na nezabudnuteľný zážitkový večer. Pretože po zotmení začína to pravé tatranské dobrodružstvo.

Doprajte si netradičný večer plný gurmánskych špecialít zo svetových kuchýň. Nebude chýbať aj dávka adrenalínu, ako sa na správne horské prostredie patrí – jazda na tatraku je niečím skutočne dobrodružným. Večer sa začína nápojom na privítanie v Apresski bare v Tatranskej Lomnici pod Lomnickým štítom. Po malom prípitku bude pred barom čakať luxusný ratrak Grand Snow Taxi, ktorý vás vyvezie priamo po lyžiarskom svahu do reštaurácie na stanici Štart. Vo výške 1173 metrov nad morom sa vám naskytne krásny výhľad na horskú scenériu. Pri magickej atmosfére pri sviečkach objavíte výnimočné chute starostlivo pripravených jedál naservírovaných v niekoľkých chodoch. Máte chuť na netradičnú skúsenosť vo vysokohorskom prostredí? Neváhajte a vyrazte do studených hôr po hrejivý zážitok. Tatranskú večeru zážitkov si môžete vychutnať každú sobotu so začiatkom o pol šiestej večer.

 

Fašiangy v Malej Fatre (8.2.- 22.2. 2020) Žilina, Teplička nad Váhom, Belá, Terchová, Zborov nad Bystricou     GPS: N49°13'23'' E18°44'23''

Fašiangové obdobie je časom zábav, plesov, veselíc a tancovačiek. Je to obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, po ktorom nasleduje štyridsaťdňový pôst. Aj v Malej Fatre je tento čas prechodu od zimy k jari spojený s tanečnými zábavami, fašiangovými sprievodmi, karnevalmi či zabíjačkami. Región Malej Fatry je miestom, kde fašiangové tradície nie sú len slovom či prežitkom. Sú skutočnou oslavou a prejavom radosti a pohostinnosti. Spoznajte počas fašiangov bližšie Malú Fatru, zabávajte sa, hodujte a spievajte.

Žilina každoročne koncom februára ožíva festivalom fašiangových masiek. Carneval Slovakia Žilina je najväčším fašiangovým festivalom na Slovensku. V uliciach sa zabávajú, tancujú a spievajú maškary, zvláštne bytosti a všakovaké príšery. Návštevníkov festivalom každoročne sprevádza fašiangový kráľ a kráľovná. Pestrý fašiangový program je pripravený v Žiline aj tento rok. Vychutnajte a ochutnajte ako chutia fašiangy v meste. 16. ročník žilinského festivalu fašiangových masiek sa bude konať na Mariánskom námestí v piatok 21. februára.

Keď sa vydáte zo Žiliny smerom na Terchovskú dolinu, prvá obec, ktorou budete prechádzať je Teplička nad Váhom. Slávenie fašiangov je tu, v obci, ktorej história je spojená s menom Žofie Bosniakovej, zaužívané od nepamäti. Tradičný fašiangový sprievod kráčal obcou už od skorých ranných hodín. Muži i ženy, prezlečení do kostýmov, hudbou a spevom oznamovali, že sa blíži nevesta so ženíchom a svadobným rúchom. "Maškary" žartovali, spievali a tancovali. Domáci ich už čakali s výslužkou v podobe domácich vajíčok, slaniny a sladkých šišiek s lekvárom. Počas dňa sa konala veľká obecná zabíjačka a po zotmení zábava na ktorej sa pochovávala basa. Fašiangové tradície v Tepličke nad Váhom stále žijú. Miestna folklórna skupina Straník vás o tom presvedčí už v sobotu 8. februára. Príďte sa pozrieť, určite neoľutujete.

Obec Belá je preslávená nielen vynikajúcou zmrzlinou ale aj najlepším slovenským autocampingom roku 2013. Fašiangy v tejto obci sú charakteristické neopakovateľnou atmosférou, ktorú treba zažiť – belská muzika, vôňa pravej zabíjačkovej kapustnice či iných tradičných zabíjačkových výrobkov. Konský povoz s veselou družinou miestnych mladíkov v dobových maskách turvoňov rozveselí skutočne každého. Fašiangová veselica sa chystá na sobotu, 22. februára. Už od ranných hodín sa bude pred miestnym kultúrnym domom hodovať, tancovať, spievať. Pridajte sa a vyskúšajte aj vy ako chutí pravá zabíjačková kapustnica.

V Terchovej sa pri príležitosti fašiangov každoročne konajú preteky gazdovských koní, ktoré sú spojené s fašiangovou zabíjačkou. 19. ročník Pretekov gazdovských koní sa aj tento rok uskutoční v areáli pod sochou Juraja Jánošíka v Terchovej v sobotu 22. februára od desiatej hodiny dopoludnia.  Aj kysucká strana regiónu si uchováva fašiangové tradície svojich predkov. V podhorskej obci Zborov nad Bystricou sa deň pred popolcovou stredou, teda v utorok, tradične koná "obchôdzka obcou s Turoňom", ktorú pripravuje miestna folklórna skupina Zborovanka. Aj tu je na sobotu 22. februára naplánovaná fašiangová veselica spojená s pochovávaním basy a zábavnou scénkou v podaní miestnych nadšencov.

 

Fašiangy na Slovensku

Bujará zábava, fašiangové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy. Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Zvyky a obrady fašiangového obdobia symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj" alebo aj "výčap". Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti príjmali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách usporiadavali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch.

Viactýždňový sviatok v minulosti začínal sviatkom Troch kráľov a končil o polnoci pred Popolcovou stredou. Toto obdobie predchádzalo štyridsiatim dňom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto fašiangy oficiálne považovali za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Až rituálny charakter malo vyprážané pečivo. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki tak rozvoniavali v každom regióne Slovenska. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné urobilo. Každý jedol fašiangové šišky, veselo popíjal, spieval a tancoval pri hudbe.

Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. Svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia si jednoducho túžili užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal “mužský bál”, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši.

Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a preto niet divu, že všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke obdobie fašiangové bolo postrachom, čom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy – tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé devy, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si a uloviť si toho „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.

Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. K najstarším maskám patrili muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť, predovšetkým pálenky. K typickému pečivu “na ponúkanie” patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika bola spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.

V mestách vychádzali z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalov. V čase fašiangov sa tu okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry alebo prijímanie učňov za tovarišov, teda vlastne zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Tieto zábavy sa konali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým takto bežne poskytovali krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí, takzvaná husacia jazda, kde sa účastníci snažili získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári zas krútili nad hlavami obručami.

Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Zábava mala ísť bokom, človek sa mal zahĺbiť do seba. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. V tento deň mali ženy viac dovolené, mali svoj sviatok, a aj preto túto stredu nazývali tiež Škaredá. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže vlastne jedlá pôstne. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu.

Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek fyzicky aj duševne pripraviť na Veľkú noc spájajúcu sa so vzkriesením Krista.

 

 

Zmeny jednotlivých programov vyhradené!

 

 

zdroj slovakia.travel

foto ilustračné

 

 

Spravodajstvo Región O počasí Komentár Vlastnými slovami Zaujímavosti IT novinky O autách

-Miroslav Vavra-
13. 02. 2020


comments powered by Disqus