Dnes je 16.11.2018

Kto môže za škody v Tatrách?

Štátni lesníci upozorňovali na kritický stav povodia vodných tokov v Tatranskej Javorine.

Štátni lesníci naposledy v júni upozornili na kritický stav povodia vodných tokov v Tatranskej Javorine. Varovali Ministerstvo životného prostredia SR, Štátnu ochranu prírody i Správu Tatranského národného parku, že ak nedôjde k vyčisteniu tokov  a k urýchlenému konaniu v bezzásahových zónach, hrozia rozsiahle materiálne škody. Júlové záplavy sú tak priamym dôsledkom bezprecedentnej nečinnosti orgánov ochrany prírody. Agrorezort žiada okamžité riešenie situácie zo strany týchto orgánov na zamedzenie ďalších škôd.

Ešte v polovici júna Štátne Lesy TANAPu patriace pod agrorezort znova dôrazne upozornili orgány ochrany prírody na alarmujúcu situáciu v povodí riek. List však dané organizácie ignorovali a situáciu neriešili. „V ochrannom obvode Tatranská Javorina je mimoriadne vážna situácia. Nastal dramatický veľkoplošný rozpad lesných ekosystémov v dôsledku neriešenia stavu s premnoženým lykožrútom smrekovým v bezzásahovej zóne. V bezzásahovej zóne Tatranskej Javoriny máme dnes odumretých viac ako 250 000 stromov, ktoré sú aj v území vodných tokov Bielej vody a Javorinky. V koryte toku Biela voda sa dokonca nachádza množstvo celých stromov aj s koreňmi už od povodne z roku 2014. Množstvo popadaných stromov v toku ďalej pribúda a reálne tu hrozí obrovské riziko ohrozenia ľudských životov a veľkých materiálových škôd. Okrem zničenia mostov, poškodenia turistických chodníkov, prístupových ciest, sú ohrozené tiež obývané objekty na Lysej Poľane,“ uviedli ŠL TANAP v liste. Žiaľ, júlové záplavy obavy štátnych lesníkov potvrdili.

Na alarmujúcu situáciu upozorňovali lesníci aj v toku Javorinky, kde začína bezzásahový režim: „Aj tu vynútený rozpad lesných ekosystémov spôsobuje padanie stromov do toku. Odumretý koreňový systém suchých stromov prestáva plniť svoju funkciu a nastáva rozvrat porastov so všetkými negatívnymi dôsledkami. Popadané stromy v toku môžu zapríčiniť rozsiahle materiálne škody zničenie mostov, vybreženie tokov s následným poškodením turistických chodníkov, prístupových ciest objektov v blízkosti tokov.“ Podľa Štátnych lesov TANAPu v oblasti Tatranskej Javoriny dochádza od roku 2014 k početným výskytom erózií, zosuvov a obnažovaniu materskej horniny z dôvodu veľkoplošného rozpadu vysokohorských lesných porastov, ktoré zničil lykožrút smrekový.

„Je absolútne nezodpovedné a neakceptovateľné, že kompetentné orgány ochrany životného prostredia na hroziace riziká nereagujú. Žiaľ, naše najhoršie obavy sa naplnili a je naozaj šťastie, že nedošlo aj k stratám na životoch. Namiesto prevzatia zodpovednosti ochrancami prírody však teraz počúvame ich filozofické úvahy o tom, aké prospešné je nechať lykožrútovú kalamitu na prírodu. Ako si príroda poradila s mostami, cestami, vodovodmi i chodníkmi, sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči. Bezprecedentná nečinnosť orgánov ochrany prírody má svoje konkrétne mená. Tí sú priamo zodpovední za škody na majetku, ale aj za ohrozenie obyvateľov Ždiaru a Tatranskej Javoriny. Upozorňujeme, že hrozia aj závažné riziká požiarov v tejto lokalite. Dokedy mienia takto ohrozovať ľudí a ich majetok? Žiadame preto Ministerstvo životného prostredia SR a jeho organizácie, aby bezodkladne začalo riešiť nielen nápravu škôd, ale situáciu v oblastiach, na ktoré upozorňujeme a prestalo byť hluché, slepé a nečinné.  Ľudí totiž svojou nečinnosťou priamo vystavuje prírodným katastrofám,“ vyhlásil Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).

V uplynulých dňoch došlo v Tatrách síce k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 mm zrážok, pričom v Tatranskej Javorine padlo počas 24 hodín až 132 mm zrážok, teda 132 litrov na 1 m2. Tohtoročné zrážky však neboli ani zďaleka najväčšie, ako sa to snažia prezentovať orgány ochrany prírody. „Maximálny denný úhrn zrážok bol zaznamenaný 23. 7. 2008, a to až 144,6 mm. V tejto dobe však ešte lesy plnili svoju funkciu a dokázali si s návalom vody oveľa lepšie poradiť. Odvtedy, čo ochranári presadzujú bezzásahový režim, je situácia z roka na rok horšia a dochádza nielen k vážnemu povodňovému, ale i požiarnemu riziku pre obyvateľov i návštevníkov tejto oblasti,“ zdôraznil Pavol Fabian, riaditeľ Štátnych lesov TANAPu. Ako dodal, podobné situácie budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dopady na prírodu.

 

 

zdroj/foto mpsr

-news-
12. 08. 2018


comments powered by Disqus