Dnes je 18.08.2019

Na kus reči s Martinom Klusom: Politiku považujem za nástroj, ako zlepšiť život občanov

Porozprávali sme sa s politikom Martinom Klusom. Ako vidí situáciu na Slovensku a čo ho priviedlo stať sa politikom?

Martin Klus (SaS), mnohí ho už v minulosti poznali ako politológa, ktorý pravidelne analyzoval a komentoval dianie v zahraničí, ale aj na Slovensku. Okrem toho pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a v roku 2014 začal spolupracovať so stranou Sloboda a solidarita.  V predošlých parlamentných voľbách bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň pôsobí ako podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zároveň je členom Zahraničného výboru NR SR. Ako začal s politikou, ako vidí aktuálny stav na Slovensku a čo podľa neho ukážu prezidentské voľby? Prečítajte si v našom rozhovore.

Dnes Vás všetci poznajú ako politika, prezradíte čomu ste sa venovali ešte pred štartom tejto politickej kariéry?

Už od začiatku štúdia politológie v roku 1998 som sa aktívne venoval dobrovoľníctvu v treťom sektore. Neskôr ako pedagóg a prorektor, som začal poskytovať rozhovory pre rôzne slovenské aj zahraničné médiá. V nich som analyticky hodnotil domácu aj zahraničnú politickú scénu. K verejnému životu a politickému dianiu som mal teda vždy blízko.

Čo, alebo kto Vás nasmeroval na túto politickú dráhu?

S istotou viem povedať, že to bola obava o budúcnosť Slovenska. Najprv v roku 1998, kedy seriózne hrozilo, že Slovensko zostane čiernou dierou na mape strednej Európy pod vedením Vladimíra Mečiara a potom opäť v roku 2014, kedy na Slovensku neobmedzene kraľoval Robert Fico pod heslom "vyhraj voľby a môžeš všetko".

Neľutujete časom toto rozhodnutie? Predsa politika vie byť rôzna.

Neľutujem. Aj ako politológovi a teoretikovi medzinárodných vzťahov, mi kontakt s reálnou politikou a diplomaciou dal veľmi veľa. S odstupom času sa až sám čudujem, ako som mohol všetky tie procesy analyzovať bez tejto skúsenosti. Navyše, ten pocit, keď sa vám podarí presadiť nejakú hoc len drobnú zmenu, či už v komunálnej politike, alebo vo forme zákona v NR SR, resp. keď zodpovedne reprezentujete vlastnú krajinu v zahraničí, je niečo, čo dokáže vykompenzovať aj mnohé politické neduhy. Ale priznávam, že takmer úplná strata súkromia, rôzne nenávistné prejavy, ale aj frustrácia, keď mi napriek mesiacom prípravy neprejde návrh len preto, lebo ho podávam ako opozičný poslanec, bývajú smutnými okamihmi. Musel som sa s nimi naučiť žiť a na niektoré si asi nikdy úplne nezvyknem.

Čo hovoria na toto rozhodnutie Vaši blízki? Neodhovárali?

V mojej partnerke Ivke mám skvelú oporu. Nech sa deje čokoľvek, vždy stojí pri mne. Takisto som mal šťastie na šikovného asistenta Tomáša, ktorý je mojou pravou rukou. Rodičia ale nadšení z môjho vstupu do politiky neboli. Skôr ma presviedčali, aby som zotrval na prorektorskom mieste a venoval sa pedagogickým aktivitám. Myslím, že dnes si už zvykli, hoc ich určite stále bolí, keď mi napr. úplne neznámi ľudia nadávajú a vyhrážajú sa mi len preto, lebo mám iný politický názor.

Poďme trochu k politike a situácii na Slovensku. Ako z Vášho pohľadu všeobecne vnímate aktuálny stav Slovenska?

Skúsim to zovšeobecniť tak, že Slovensko je silne rozdelené na tri tábory. Jeden žije v spomienkovom optimizme na doby minulé a zásadnejšiu spoločenskú zmenu odmieta. To sú zväčša voliči Roberta Fica. Mnohí ešte pohrobkovia Vladimíra Mečiara, či totalitných čias. Ďalší tábor sú voliči, ktorí vidia Slovensko v 21. storočí, podporovatelia strán demokratickej opozície a zásadnej zmeny a modernizácie Slovenska. Dnes sú vo veľkej miere zoskupení okolo Zuzany Čaputovej. No a tretí tábor sú tzv. alternatívci. Voliči, ktorí sa sklamali v Robertovi Ficovi a štandardnej politickej scéne. Uverili klamstvám o jednoduchých riešeniach na zložité problémy, rôznej propagande zvnútra aj zvonku. Vôbec im pritom nevadí, že svojou voľbou sú zo strednodobého hľadiska ochotní obetovať vlastné občianske a politické práva. Hrozivou správou prvého kola prezidentských volieb je, že je to už takmer štvrtina všetkých voličov.

Čo sa podľa Vás na Slovensku dlhodobo a najviac opomína?

Práve adekvátna komunikácia predstaviteľov druhého tábora s prvým a tretím táborom úplne zlyháva. Výsledkom je prehlbovanie nedôvery, či dokonca nárast nenávisti medzi občanmi. Dovolím si tvrdiť, že je to dokonca podobné smutnému obdobiu konca 90-tych rokov, kedy rodiny navzájom nekomunikovali len preto, lebo jedna časť podporovala Vladimíra Mečiara a ďalšia tvoriace sa SDK. Veľmi ma mrzí, že sa nám takto história po 20 rokoch opakuje.

Zažili ste v politike niečo nečakané, kuriózne, zaujímavé, čo ste vôbec nečakali?

Vždy ma nečakane milo prekvapí, keď sa nám z opozície podarí presadiť nejaký návrh zákona. Kuriózne bývajú stretnutia s podporovateľmi poslancov vyžívajúcich sa v neonacistickej symbolike, či rôznej propagandy a tzv. alternatívnych faktov. Zvyčajne na mňa spustia naučené argumenty a keď im ich trpezlivo vyvraciam, tak sa to končí rôzne. Od nadávok, cez náhle prejavy súhlasu, až po plač. No a zaujímavé bývajú napr. stretnutia so skutočnými politickými osobnosťami. Hneď na začiatku mojej poslaneckej kariéry som stretol napr. holandského, či kanadského premiéra. Dlhoročného prezidenta OECD, či súčasného nemeckého prezidenta. Komunikovať s nimi bola pre mňa veľká škola diplomacie a politiky.

Venujete sa prevažne zahraničným záležitostiam, čisto hypotetická otázka, viete si predstaviť seba aj na poste ministra zahraničných vecí?

Aj mojich študentov stále učím, že v politike platí najmä nikdy nehovor nikdy a nikdy nehovor navždy. Raz darmo, tak ako povedal Otto Von Bismarck, politika je umenie možného. A ak raz bude možné zaujať tento post, určite by som sa tomu nebránil. Bolo by pre mňa veľkou cťou zastupovať záujmy našich občanov v Európe a vo svete.

Existuje nejaký kariérny bod, ktorý chcete dosiahnuť? Prípadne čo by ste chceli pre Slovensko urobiť?

Politiku považujem za nástroj, ako zlepšiť život občanov na Slovensku. Z akejkoľvek politickej pozície je mojou povinnosťou urobiť pre to maximum. Občania v konečnom dôsledku rozhodnú, aký ten maximálny kariérny bod bude. Predpokladám, že bude priamo úmerný počtu hlasov pre SaS a počtu krúžkov pre mňa. Uvidíme už o pár mesiacov v parlamentných voľbách.

Myslíte, že prezidentské voľby pomôžu Slovensku dosiahnuť nejaký pozitívny posun?

Som si istý, že áno. Obaja kandidáti v druhom kole sú proeurópski a proantlantickí, čo je veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska. Zároveň verím, že sa ešte viac spustí diskusia ako presvedčiť každého štvrtého voliča, že antisystémoví populisti nie sú reálnou alternatívou. A ak by sa naplnilo moje prianie a hlavou štátu by bola dáma, znamenalo by to ďalšie prelomenie ľadu a posun krajiny do modernej Európy. Takej, kde podstatne viac rozhodujú kvality kandidáta, ako jeho pohlavie, vek, či etnický pôvod. 

 

-Miroslav Vavra-
26. 03. 2019


comments powered by Disqus