Dnes je 13.12.2019

Nezvestné deti

25. máj je Medzinárodným dňom nezvestných detí. Na Slovensku je patrónom tohto projektu herec Janko Króner. Symbolom nezvestných detí je modrý uzlík.

Medzinárodný deň nezvestných detí prvý krát vyhlásil americký prezident Ronald Reagan v roku 1983. Symbolom je modrá nezábudka, na Slovensku modrý uzlík. V tento deň si pripomíname smutné príbehy detí, ktoré sa nevrátili domov.

Na európskom kontinente sa Medzinárodný deň nezvestných detí prvýkrát organizoval 25. mája 2002 z iniciatívy Child Focus a pod patronátom kráľovnej Belgicka. V tom istom roku sa k iniciatíve pripojilo aj holandské združenie Vermist. V európskych štátoch vrátane Slovenska  platí od roku 2009 európske telefónne číslo pre nezvestné, alebo sexuálne zneužívané deti: 116000 a 116 111. Toto telefónne číslo je dostupné v 22 štátoch Európy.

V našej krajine sa každý rok stratí viac ako 800 – 1500 detí do 18 rokov a to je približne strata štyroch detí denne. Číslo môže byť ešte vyššie, ale z rôznych dôvodov rodičia, alebo príbuzní nenahlásia stratu dieťaťa. Napriek tomu je to neuveriteľne vysoké číslo.

Príbehov o stratených deťoch je veľmi veľa. Smutné je, že mnohí rodičia sa nikdy nedozvedia kde a ako skončili ich deti. Nemôžu ich objať, popriať k sviatku, alebo priať len tak aby mali pekný deň. Bezsenné noci, ktoré trávia rozmýšľaním a otázkami kde sú ich deti a prečo sa to vlastne stalo sa mnohí nikdy nedozvedia. Nevedia či ich dieťa bolo unesené, alebo zabité. Všetko je to záhada, ktorá dôjde k rozuzleniu len veľmi ťažko. Pomáhajú organizácie, polícia, susedia, známi, ale bolesť, ktorá je v srdciach rodičov sa nedá s ničím porovnať. Hlavne tá neistota je nekonečná.

V niektorých krajinách sú fotky unesených detí na krabiciach mlieka, alebo džúsu. Aj takto sa pomáha pri hľadaní stratených detí.

V Češku cestou zo školy zmizla v októbri 2010 v pražskej štvrti Trója 9-ročná Anička Janátková. Z jej únosu polícia neskôr obvinila bezdomovca Otakara Tomku, ktorému dokázala, že držal v rukách školský batoh dievčatka. Telesné pozostatky nezvestnej Aničky našli policajti v marci 2011. Tomka, obvinený z únosu, znásilnenia a vraždy dievčaťa, spáchal samovraždu, nikdy sa k činu nepriznal.

JonBenét Ramsey bola populárna americká detská miss († 6). Bola zavraždená v roku 1996. Jej mŕtve telo našli po ôsmich hodinách pátrania v pivnici rodičovského domu v Colorade. Bolo prikryté bielou dekou, malo zviazané ruky za hlavou. Prípad zostal dodnes nevyriešený.

Etan Patz zmizol v New Yorku  v roku 1979 ako šesťročný cestou do školy na autobusovú zastávku. V ten deň išiel prvý krát sám na zástavku, ktorá bola neďaleko ich domu. Dodnes nie je poriadne jasné, aký osud postihol nevinného chlapca.

Maddie McCann  zmizla ako trojročná. Britka zmizla v noci v roku 2007 z hotelovej izby v portugalskom letovisku Praia da Luz, kde bola na dovolenke s rodičmi. Za šesť rokov sa objavili rôzne správy o tom, čo sa mohlo stať. Lenže dodnes sa nenašla.

1. mája 2014 išlo dievčatko zo Zvolena so starým otcom na námestie SNP a tam sa mu malá 3,5 ročná Ema stratila z dohľadu. Poobede po 16. hodine už pátrala po Eme aj polícia. Tá prehľadala centrum mesta aj blízke okolie, no Emu nevedeli nájsť. Nakoniec sa dievčatko šťastne našlo u jej príbuzných na sídlisku Balkán. Ako sa to vlastne stalo? Starký popíjal pivo a na Emu nedal pozor a tak tá sa rozhodla odísť sama z námestia až na sídlisko Balkán. Starého otca osud potrestal hneď na mieste. Stres, ktorý prežíval, keď vnučku na námestí nenašiel, bol pre neho neskutočným trestom.

Pred pár rokmi sa stratili dvaja malí chlapci. Jeden mal 5 rokov a druhý o rok menej. Bývali v centre mesta Liptovský Mikuláš, boli práve prázdniny a deti strážili starší súrodenci. Obe rodiny si mysleli, že sú chlapci spolu u susedov, lenže, oni dvaja sa vybrali na druhý koniec mesta pozrieť autá do jedného z podnikov, kde pracoval jeden z otcov. Pršal dážď, chlapci boli v papučkách a slabo oblečení, ale napriek tomu nevšímavosť okoloidúcich ich zaviedla až na druhý koniec mesta. Odtiaľ ich vrátnik poslal domov, že autá nemôžu obzerať, že sú malí. Obaja chlapci sa teda cestami necestami vracali späť, ale to ich už súrodenci hľadali po celom meste spolu s kamarátmi. Dopadlo to dobre. Okrem toho, že boli celý premočení a bola im zima nestalo sa im nič... našťastie  aj takto  niekedy končia osudy stratených detí.

-Martina-
25. 05. 2014


comments powered by Disqus