Dnes je 18.12.2017

Ochrana vody: Zákon sa posunul ďalej

Zelený rezort sprísňuje ochranu jedného z najvýznamnejších prírodných zdrojov Slovenska – vody. Legislatívne zmeny reagujú na praktické skúsenosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

Zelený rezort sprísňuje ochranu jedného z najvýznamnejších prírodných zdrojov Slovenska – vody. Legislatívne zmeny reagujú na praktické skúsenosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a okresných úradov. Novela preto sprísňuje ochranu vodárenských zdrojov, rieši nakladanie so žumpami a venuje pozornosť aj posudzovaniu stavieb spojených s vodným tokom. Návrh zákona posunulo do druhého čítania 91 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. „Ochrana vody a vodárenských zdrojov je príkladom toho, čo hovorím dlhodobo. Ochrana životného prostredia a ochrana zdravia ľudí znamenajú jedno a to isté,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Práve vodárenské zdroje sa po schválení novely dočkajú výraznejšej ochrany. Novinky sa dotknú plavidiel so spaľovacím motorom. Tie budú mať zakázanú plavbu, kotvenie či státie v prvom a druhom, teda v najprísnejšom, stupni ochranných pásiem vodárenských zdrojov. V treťom stupni ochranných pásiem vodárenských zdrojov sa zakáže plavba s dvojtaktnými motormi, ktoré majú napríklad vodné skútre. Dôvodom zákazu je riziko znečistenia zásob vody ropnými látkami.

Prax ukázala, že je nevyhnutné sprísniť kontroly aj pri prevádzkovaní žúmp. Vlastníci nehnuteľností so žumpami už dnes musia zabezpečovať zneškodňovanie odpadovej vody odvozom do čistiarne odpadových vôd. Vodný zákon totiž zakazuje vypúšťať obsah žúmp do povrchových a podzemných vôd, čo predstavuje nezanedbateľné riziko pre životné prostredie, ochranu vody i zdravie obyvateľov. Po novom tak budú musieť vlastníci nehnuteľností so žumpou na požiadanie obce alebo príslušného okresného úradu predložiť doklad o zneškodnení odpadových vôd.

Špeciálnu pozornosť novela venuje aj prípadom, kedy vlastník nehnuteľnosti prevádzkuje žumpu napriek tomu, že ma v blízkosti verejnú kanalizáciu. Vlastník stavby alebo pozemku, ktorý odvádza odpadové vody do žumpy, bude mať po novom povinnosť sa do troch rokov pripojiť. Ak je to technicky možné a ak si to nevyžaduje neprimerane vysoké náklady. Práve pripájanie sa na verejnú kanalizáciu navyše búra mýtus, že šetrný prístup k životnému prostrediu vždy znamená len náklady navyše. V prípade, že si dnes majiteľ plní všetky zákonné povinnosti spojené s prevádzkou žumpy, tak po pripojení na verejnú kanalizáciu mu finančné náklady môžu klesnúť v priemere až o dve tretiny.

Novela vodného zákona sa zaoberá aj posudzovaním stavieb spojených s vodným tokom. Najmä protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov či mostov. Stavby totiž môžu spôsobiť zhoršenie stavu útvaru podzemnej aj povrchovej vody. Celý postup posudzovania bude podliehať režimu správneho poriadku. V praxi to prinesie jasnejšie pravidlá pri posudzovaní diel. Okrem posudzovania vplyvov na životné prostredie bude samostatné konanie za spoluúčasti Výskumného ústavu vodného hospodárstva a verejnosti.

 

 

zdroj minzp

foto ilustračné

-news-
05. 12. 2017


comments powered by Disqus