Dnes je 20.10.2020

Opatrenia pre firmy a druhá vlna koronavírusu rozhovor s guvernérom NBS

Druhá vlna koronavírusu ovplyvňuje mnohé, ako to zvládnu firmy s opatreniami a pomocou?

Slovenské firmy sa môžu stretnúť s novou formou krízy. Druhá vlna koronavírusu prináša prísnejšie opatrenia, dokážeme sa s tým vysporiadať? Marcela Šimková (HNonline) priniesla zaujímavý rozhovor s guvernérom Národnej banky Slovenska, Petrom Kažimírom.

Aktuálne sa nachádzame v porovnaní s minulosťou v bezprecedentnej situácii. Ako by ste túto krízu opísali vy?

Ako neopakovateľnú. Pre všetkých z nás je niečím nová. Evidentne prechádzame rôznymi fázami. Aktuálnu by som nazval fázou únavy. Odráža sa v spoločenskej nálade a aj v istom druhu napätia. Je to zrejme prirodzený strach z neznáma. Pre túto krízu sú totiž typické obrovské neistoty. Všetci chápeme, že problém je medicínsky a až do momentu, keď sa medicínsky vyrieši, nebudeme schopní nájsť definitívne odpovede, ako napraviť ekonomiku.

Neistý je aj vývoj v druhej vlne. Vláda už prijala prvé razantnejšie opatrenia. Budú mať zásadnejšie dosahy na ekonomiku?

Za protipandemické opatrenia zodpovedajú konkrétni ľudia, je to ich kompetencia a šálka kávy. V našej predikcii, ktorú sme pred pár dňami zverejnili, už počítame s druhou vlnou. To, čo bolo zatiaľ prijaté a zverejnené, zodpovedá miernym opatreniam. Aj keď tieto opatrenia neodstavujú ekonomiku úplne na druhú koľaj, zasahujú isté sektory veľmi výrazne. Možno aj z toho vzniká únava a bublanie v pohári. Týkajú sa totiž tisícov ľudí a domácností, ktoré v najbližších týždňoch a mesiacoch budú opakovane vystavení nedostatku príjmu. Z toho vyplýva úplne prirodzená žiadosť o pomoc.

Vy ste aj vyzývali štát na intenzívnejšiu pomoc. Aj intenzívnejšiu ako na jar?

Určite áno. Treba povedať, že z hľadiska pestrosti ponuky, objemu a rýchlosti určite nepatríme k tým najlepším v EÚ. Možno to nepotvrdzujú celkové čísla ekonomického rastu za druhý štvrťrok, no je to dobre vidieť na deficite. Podľa našich odhadov by mal byť paradoxne výrazne lepší, ako predpovedala vláda. A to aj vďaka tomu, že celková pomoc jednotlivým sektorom ekonomiky bola menšia, ako bola pôvodne proklamovaná.

Podľa mnohých vyjadrení sme mohli pomáhať rýchlejšie a lepšie, ak by sme mali v lepšom stave verejné financie. Ako vnímate tento argument vzhľadom na vašu aktuálnu, ale aj predchádzajúcu pozíciu?

S božským pokojom to nekomentujem. Rozumiem a budem rozumieť jazyku a motiváciám politikov. Teraz je kľúčová akcieschopnosť. Nevidím žiadne obmedzenia štátu v oblasti dostupnosti financovania a jeho dôveryhodnosti v očiach investorov. Na Slovensku hráme takú hru – inak sú veci vnímané doma a inak vonku. Pre medzinárodné financie je dôležitý pohľad práve zvonka. A v tomto smere bolo Slovensko vždy vnímané ako disciplinovaná krajina. To nám pomáhalo a pomáha.

Dá sa aj na základe vašich posledných odhadov povedať, že vidíte v tejto kríze svetlo na konci tunela?

Svetlo držia v rukách všetci tí, ktorí pracujú na vynájdení vakcíny proti COVID-19. Keď sa z komplikovaných ekonomických tém dostaneme späť na zem, zistíme, že dnes je kľúčové zvládnuť pandémiu medicínsky. Tam sa to začalo a tam sa to musí skončiť.

Ako pravdepodobný scenár aktuálne vidíte priebeh krízy podľa písmena V. Je to však už jasný scenár?

Jasnejší ako začiatkom leta. No ešte sme sa nevyhli vývoju podľa dvojitého V. Máme skúsenosti z profilu krízy v roku 2009, ktorá sa skončila práve ako W. Do veľkej miery to bude ovplyvnené hĺbkou a intenzitou druhej vlny. Je však pravda, že pozitívnym prekvapením bola ekonomická aktivita v rámci lockdownu, lepšie výsledky zahraničného obchodu, prekvapením je aj domáca spotreba. Pri nej priznávame verejne, že úplne nerozumieme dôvodom, prečo Slováci reagujú inak ako ostatné krajiny Európy.

Ani miera úspor domácností sa zásadne nezmenila.

Ani tá. Ukazuje, že reakcia ľudí na Slovensku je iná nielen ako v Európe, ale odlišuje sa dokonca aj v rámci regiónu. Na jednej strane je to pozitívne pre rast, na druhej strane to vytvára isté otázniky: prečo je to tak? Nie je v tom nejaký problém? A ďalej, aké riziká to so sebou nesie.

Predstavuje to riziko práve pre obdobie, keď odznejú podporné opatrenia?

Racionálny Homo sapiens sa správa zodpovedne v období, keď nepozná rozuzlenie príbehu. Naše správanie v druhom štvrťroku to však nepotvrdilo. Za bežných okolností je totiž zvyšovanie úspor prejavom opatrnosti. U nás na Slovensku sa tento jav nedostavil tak ako inde. A to v sebe nesie istú mieru rizika.

Ako NBS ste v predikcii spomínali isté opatrenia, ktoré v tomto období ekonomike pomohli. Konkrétne?

U nás doma to boli opatrenia prijímané na trhu práce. Kurzarbeit – tento nástroj fungoval. Pôsobil ako akési anestetikum a pomohol demotivovať zamestnávateľov, aby bezhlavo prepúšťali. To je vidieť na číslach nezamestnanosti. No treba si uvedomiť, že je tam istá miera zotrvačnosti. Preto sme trocha skeptickejší v pohľade na najbližšie mesiace. Odhadujeme, že naďalej budeme strácať pracovné miesta. Prišli sme už o 45-tisíc a do konca budúceho roka ešte stratíme ďalších 40-tisíc. Potom by sa mala situácia vrátiť späť.

A mimo trhu práce?

Veľmi vydareným opatrením bol odklad splátok úverov, ale tiež daní a odvodov. Tie pomáhali opäť domácej spotrebe, dávali ľuďom väčšiu odvahu. ECB urobila dôležité kroky v úvode krízy. Naštartovanie špeciálneho pandemického programu viedlo k zabezpečeniu likvidity pre komerčné banky a dostupného financovania pre štáty. Slovensko je najlepším príkladom toho, ako krajiny benefitovali z pandemického programu. Rizikové prirážky na naše dlhopisy najprv vyskočili, a potom najviac poklesli vďaka intervenciám centrálnych bánk. Môžeme sa priznať k tomu, že celé mesiace nakupujeme náš dlh, ako aj naši partneri nakupujú dlhopisy iných krajín.

Autorom rozhovoru je Marcela Šimková z HNonline.

Čítajte aj:

Koronavírus: Pojem bezpečná krajina neexistuje

 

 

zdroj nbs/hnonline/ Marcela Šimková

foto ilustračné

 

 

Spravodajstvo Región O počasí Komentár Vlastnými slovami Zaujímavosti IT novinky O autách Koronavírus na Slovensku

-news-
18. 10. 2020


comments powered by Disqus