Moravskí Slovania sa usilovali o nezávislosť. Za svoje knieža si vybrali Rastislava, Mojmírovho synovca. Úsilie našich predkov o samostatnosť sa tým však neskončilo. Franské výpravy bojovali proti Rastislavovi a ten sa chcel zbaviť franskej nadvlády. Preto v roku 862 vypravil k mladému byzantskému cisárovi Michalovi III. poslov a tí predniesli prosbu, aby do ich krajiny poslal učiteľov, ktorí by vyučili kňazov. Byzantský cisár ponuku prijal a Slovanom poslal dvoch bratov- Konštantína a Metoda.
Konštantín a Metod sa narodili v druhom najvýznamnejšom meste vtedajších čias a to v Solúne v dnešnom Grécku. Ich otec sa volal Leo, bol zámožný úradník. Starší Metod, rodným menom Michal, sa narodil v roku 815. Našiel záľubu v právnických vedách, študoval v Carihrade, cvičil a zdokonaľoval sa v slovienskom jazyku. Bol mníchom a predstaveným kláštora na hore Olymp v Malej Ázii. Konštantín sa narodil v roku 827. Aj on bol mimoriadne nadaný. Študoval filozofiu, literatúru a kresťanské učenie. Ovládal grécky i sloviensky jazyk.
V roku 863 prišli bratia spoločne na Veľkú Moravu. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému mali ísť. Vytvorili aj prvé písmo v dejinách Slovanov, hlaholiku, ktorá mala 38 písmen podľa malej gréckej abecedy. Zostavili aj prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu.
Staroslovienčina bola na tú dobu vyspelým literárnym jazykom. Prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy a pôvodná na veľkomoravskom a bulharskom území. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.
Konštantín a Metod založili Slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov. Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod nebol kňaz, nemohli svojich žiakov vysvätiť za kňazov.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili v roku 867 do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Počas cesty pobudli aj v Blatnohrade u Pribinovho syna Koceľa, na ktorého urobili veľký dojem. S jeho podporou sa počet ich žiakov rozšíril. Po strastiplnej ceste napokon prišli do Ríma. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno – kresťanský proti názoru, že sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha a to je jazyk „hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a na Koceľovu žiadosť vymenoval Metoda za arcibiskupa a apoštolského legáta pre územie Veľkej Moravy a Panónie.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril (Kyrillos). Keď mal 42 rokov, dňa 14. februára 869 zomrel. Pochovali ho v bazilike svätého Klementa v Ríme.
Metoda, cestou z Ríma, zajali bavorskí biskupi a väznili vo Švábsku. V roku 873 ho vyslobodil pápež Ján VIII. Po návrate na Veľkú Moravu sa opäť obnovili spory o slovanskú liturgiu a Metoda obžalovali v Ríme. Ten sa musel ísť brániť pred pápeža Jána VIII. Dokonale sa obhájil a bol potvrdený v biskupskom úrade. K moci sa dostáva Svätopluk a ten požiadal pápeža Jána VIII. o prepustenie Metoda. Spory s bavorským duchovenstvom a biskupstvom v Nitre vyvolával nitriansky biskup Wiching. Ten vyvolával aj rozpory medzi Svätoplukom a Metodom. Metod zomiera 6. apríla 885. Pochovali ho v katedrálnom chráme na Velehrade, no podnes sa nepodarilo nájsť jeho hrob. V roku 886 je koniec rozporov medzi bavorskými a moravskými duchovnými.
Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť do Bulharska pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa do Bulharska, kde na začiatku 10. stor. zostavili nové písmo a to cyriliku. V roku 886 nastal koniec rozporov medzi bavorskými a moravskými duchovnými.
