Dnes je 27.03.2019

Štedrý deň, poznáte jeho tradície?

Štedrý deň prináša so sebou rôzne zvyky a tradície, ktoré sa dodržiavajú do dnešného dňa, poznáte všetky?

Na Štedrý deň sa dodržiavali rôzne zvyky a tradície, niektoré ešte stále v mnohých domácnostiach fungujú do dnešného dňa. V tento deň sa až do večera udržiaval pôst a magická chvíla bola umocnená "čarovaním", ktorým sa veštilo všetko čo sa týkalo zdravia, úspechov, osobného života a úrody. Koniec pôstu nastal, keď na oblohe zažiarila prvá hviezda. Verilo sa, že ak v tento deň vstúpila do príbytku cudzia žena, znamenalo to nešťastie a rovnako sa v tento deň nemohlo ani nič požičiavať.

Ľudia sa snažili v tento deň správať sa lepšie, kontrolovať svoje správanie, pretože verili, že kto ako prežije tento deň, tak bude žiť po celý budúci rok. Verilo sa, že ak si niekto v ráno Štedrého dňa kýchol, dožil sa vysokého veku. Naopak črepy v tento deň prinášali nešťastie. Gazdiná, ktorá vlastnila sliepky nesmela obsluhovať pri štedrovečernom stole, aby jej kvočky nevstávali z nevysedených vajec.

V tento deň ešte pred svitaním piekli gazdiné vianočné pečivo. Obradové pečivo malo svoju magickú moc a muselo byť hotové ešte pred východom slnka. Pečivo slúžilo ako dar pre koledníkov. Ruky od cesta z vianočného pečiva si gazdiná utrela o ovocné stromy, verilo sa, že takto sa zabezpečí dobrá úroda. Aby sliepky lepšie znášali vajcia, hádzali sa im kúsky vianočného pečiva.

Vianočné jedlá mali osobitú úctu a pri štedrovečernom stole sa mal najesť každý do sýta. Ak by niekto odišiel od stola s poloprázdnym žalúdkom, značilo by to, že budúci rok bude zlý. Navyše zo štedrovečerného stola sa nesmelo nič vyhodiť, odkladala sa každá omrvinka, tie vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Vianoce si užil aj statok v maštali, v tento deň mal lepší pokrm. Kto vydržal a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa všeličo dozvedieť, zvieratá rozprávali ľudskou rečou.

V minulosti vyzeral štedrovečerný stôl inak ako je tomu dnes. Z tradičných jedál sa konzumovali predovšetkým pečené a varené cestoviny, varený hrach, zriedkavejšie šošovica, ďalej kapustnica s hríbmi, polievka z repy a koreňovej zeleniny. Často sa varieval prívarok z hrušiek a zo sliviek. Nezabúdalo sa ani na kašu z prosa. Ryby, bez ktorých si väčšina ľudí nedokáže štedrovečerný jedálníček predstaviť, boli charakteristické najmä pre bohaté mestské obyvateľstvo. Na vidiek začali prenikať až začiatkom 20. storočia. Kosti z večere sa dávali na jeden tanier a zakopávali sa v ľanovom obrúsku pod jabloň.

V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až od polnoci. Evanjelické rodiny na Štedrý deň varili kapustnicu s klobásou, prípadne, čerstvým, alebo aj údeným bravčovým mäsom. Štedrá večera bola v mnohých oblastiach skromnejšia. Pod štedrovečerným stolom býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný. Všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny v budúcom roku. Na mnohých miestach Slovenska vešali nad stôl venček upletený zo slamy alebo dávali pod stôl snop slamy, aby sa zabezpečila dobrá úroda obili a v nasledujúcom roku. V katolíckych rodinách sa Štedrý deň končí polnočnou omšou.

 

 

zdroj Slovenské zvyky

-Napísali.sk-
24. 12. 2018


comments powered by Disqus