Dnes je 21.01.2018

Víkendové akcie a podujatia: Zimné ľadové umenie, sladké medovníky a fašiangy

Víkendové akcie budú zaujímavé, potešia ľadovým umením, sladkými medovníkmi, no začínajú sa aj fašiangy.

Víkendové akcie prinesú zimné ľadové majstrovstvo, sladké medovníkové srdcia a začína obdobie zábav, začína obdobie fašiangov. Viete o nejakom zaujímavom víkendovom podujatí, alebo ho priamo organizujete? Chcete dať o ňom vedieť? Napíšte nám o ňom na náš e-mail info@napisali.sk. V správe uveďte názov podujata, dátumy, čas a miesto konania a nezabudnite pridať aj krátky popis. Tie najzaujímavejšie budú uverejnené. (Napísali.sk si vyhradzuje právo vybrať podujatia, ktoré budú uverejnené na stránkach www.napisali.sk

 

Tatry Ice Master (12.1.- 14.1. 2017) Hrebienok     GPS: N49°9'31'' E20°13'29''

Ľadová krása už má svoje miesto, od 12. do 14. januára ním bude vysokotatranský Hrebienok, a to vďaka 6. ročníku už tradičnej súťažnej šou Tatry Ice Master. Počas troch dní ľadoví sochári z desiatich krajín vdýchnu život 50-tim tonám ľadu a premenia ich na 40 unikátnych ľadových sôch. Víkend plný ľadovej krásy, hudby, dobrého jedla, pitia i veľkolepého divadla spojenia ohňa a ľadu. Každý večer prebehnú vystúpenia populárnych speváckych hostí, vyhodnotenie súťažného dňa a na záver úchvatné vyvrcholenie v podobe šou plnej ľadu a ohňa.

Umelcov ľadu počas neoficiálnych majstrovstiev sveta v tesaní ľadových sôch čakajú dve súťažné témy s vyhodnotením každý večer. Organizátori lákajú na špičkové obsadenie podujatia. Za tri dni sa umelci pokúsia vytvoriť na Hrebienku jedinečné ľadové kráľovstvo, ktoré nie je široko-ďaleko. Všetkých návštevníkov poteší aj bohatý sprievodný program s hudobnými vystúpeniami a atraktívnou ohnivou ľadovou šou.

Sprievodný program zaujme aj tých, ktorí pri obdivovaní ľadu chcú potešiť aj svoje uši. Podujatie obohatí hneď v piatok 12. januára koncert úspešnej speváčky Jany Kirschner, ktorá vystúpi o 17:15. V sobotu, 13. januára, doplní atmosféru Tatry Ice Master vystúpenie King Shaolin a neskôr ľadovo-ohňová šou, ktorú budete môcť zažiť aj v posledný deň podujatia.

Piatok 12. januára

08:30 - 17:00 práca sochárov, voľná téma (3D dizajn), nesúťažný deň

17:00 - 17:15 predstavovanie sochárskych tímov z 10-tich krajín sveta

17:15 - 18:00 koncert Jana Kirschner

Sobota 13. januára

08:30 - 17:00 práca sochárov na téme Krajina, odkiaľ pochádzam (3D dizajn)

16:45 - 17:30 koncert King Shaolin

17:30 - 17:45 vyhodnotenie sobotnej súťaže sochárskych tímov

17:45 - 18:00 ľadovo-ohňová show

Nedeľa 14. januára

08:30 - 17:00 práca sochárov na téme Svetová fauna a flóra (3D dizajn)

17:30 - 17:45 vyhodnotenie nedeľnej súťaže sochárskych tímov

17:45 - 18:00 ľadovo-ohňová show

Počas podujatia budú šikovní sochári a umelci pracovať s blokmi ľadu na rôznych motívoch a témach, ktoré vytesajú do impozantných sôch. V prvý deň budú mať sochári vo výbere témy voľnú ruku. V druhom a treťom dni podujatia sa budú sochári držať tém "Krajina, odkiaľ pochádzam" a "Svetová fauna a flóra". Z Tatier tak spravia ľadovú rozprávku, o ktorej budú rodičia svojim deťúrencom ešte dlho rozprávať.   Nenechajte si ujsť jedinečný ľadový zážitok, dajte sa vtiahnuť do tajomstiev mrazivej krásy a príďte sa pokochať majstrovstvom umelcov, ktorí chladnému materiálu dokážu vdýchnuť život. Užite si všetko v pohodlí, na Hrebienok vás ľahko a jednoducho vyvezie pozemná lanovka zo stanice Starý Smokovec. Vyvezte sa ňou do ľadového kráľovstva a zažite takmer trojkilometrovú sánkovačku na Hrebienku.

 

Tajomstvo medovníkového srdca (7.11. 2017 - 9.4. 2018) Košice     GPS: N48°43'24'' E21°15'35''

Dom remesiel Východoslovenského múzea v Košiciach zasvätí svojich návštevníkov do tajov výroby obľúbeného symbolu Vianoc. Výstava v košickom Dome remesiel predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Košická výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava v Košiciach prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.

 

Fašiangy na Slovensku

Bujará zábava, fašiangové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy. Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Zvyky a obrady fašiangového obdobia symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj" alebo aj "výčap". Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti príjmali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách usporiadavali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch.

Viactýždňový sviatok v minulosti začínal sviatkom Troch kráľov a končil o polnoci pred Popolcovou stredou. Toto obdobie predchádzalo štyridsiatim dňom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto fašiangy oficiálne považovali za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Až rituálny charakter malo vyprážané pečivo. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki tak rozvoniavali v každom regióne Slovenska. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné urobilo. Každý jedol fašiangové šišky, veselo popíjal, spieval a tancoval pri hudbe.

Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. Svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia si jednoducho túžili užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal “mužský bál”, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši.

Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a preto niet divu, že všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke obdobie fašiangové bolo postrachom, čom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy – tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé devy, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si a uloviť si toho „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.

Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. K najstarším maskám patrili muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť, predovšetkým pálenky. K typickému pečivu “na ponúkanie” patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať.

 

 

Zmeny jednotlivých programov vyhradené!

 

 

zdroj slovakia.travel

-Miroslav Vavra-
11. 01. 2018


comments powered by Disqus